Recenzia: Malý (veľký) život alebo ako si zlomiť srdce na 640 stranách

Priznám sa vám, som trochu tyran. Mám rada knihy, ktoré sú také smutné, že mi ich čítanie trhá srdce. Také knihy, ktoré ma rozplačú a po ich prečítaní na nich ešte niekoľko dní a občas aj týždňov myslím. Také knihy, ktoré vo mne NIEČO zanechajú. Pred pár dňami som dočítala knihu Malý život a bola presne taká. Plakala som, hnevala sa a ešte dlho na ňu budem myslieť.

„Být s tebou je jako pobývat v nějaké vymyšlené krajině. Myslíš si, že je to třeba les, ale ona se najednou změní a je z ní louka nebo džungle, nebo ledové útesy. A všechno to je krásné, ale taky podivné a ty nemáš mapu a nechápeš, jak ses tak rychle dostal z jedné krajiny do jiné, a nikdy nevíš, kdy se promění znovu, a nemáš žádné vybavení, které by se ti mohlo hodit. A tak jdeš dál a snažíš se přizpúsobovat za pochodu.“

Malý život mi robil spoločnosť celý január. Boli dni keď som knihu vôbec nečítala a boli aj také kedy som ju doslova hltala. Je tak plná bolesti a smútku, že ak by som bola v slabšom duševnom rozpoložení asi ju ani nedočítam. Naozaj, takýto príbeh som ešte nikdy nemala možnosť čítať. Ak ste čítali akúkoľvek smutnú knihu s veľmi ťažkým životným príbehom, koncentrovaný smútok z tej knihy si vynásobte aspoň tromi a získate ako takú predstavu aká je táto kniha. Ale aj napriek tomu ju odporúčam prečítať každému. Lebo vo svojej podstate to nie je iba kniha o smútku, bolesti a ťažkých životných chvíľach ale aj o veľkej láske vo všetkých jej formách, rodičovskej, partnerskej a kamarátskej. Je o sile jednotlivca ale aj skupiny, o vzájomnej dôvere a viere v to, že sme lepší než si myslíme, že dokážeme toho druhého ''opraviť'' a byť ''opravený''.

Americká autorka, pôvodom z Havajských ostrovov, Hanya Yanagihara bola pre mňa doposiaľ veľkou neznámou. Pracuje ako novinárka a debutovala románom Lesní ľudia, o veľkom objave hlboko v džungli. Za knihu Malý život získala v roku 2015 Man Booker Prize. Knihu som si kúpila pred vyše rokom, pretože ma zaujala anotácia a bol okolo nej veľký rozruch. Ale nejako na mojej poličke zapadla prachom. Odrádzal ma český jazyk, náročnosť aj hrúbka knihy. Našťastie Monika (IG @lilianalovesbooks) prišla s nápadom čítať si spoločne každý mesiac jednu knihu a ako prvú vybrala Malý život. Samozrejme som sa hneď zapojila lebo dodržiavať výzvy a plány sa mi vždy darí lepšie ak to nerobím sama ale mám svedkov 😃 , s ktorými sa spoločne podporujeme. Založili sme si na Instagrame spoločný chat a musím povedať, že to bolo naozaj skvelé vedieť, že všetky pocity z tejto knihy môžem zdieľať s ľuďmi s rovnakou diagnózou 😃 Pretože boli chvíle keď som s hnevom knihu hodila na gauč a hneď som písala dievčatám vety typu: Ja by som toto nezvládla. Prečo to urobil? To sa ostatní len prizerali a nezasiahli? atď.

,, Přátelství znamenalo stát se svědkem pomalého odkapávání trápení  jiného člověka, dlouhých období nudy a občasných triumfů. Znamenalo cítit se poctěn, že se mu dostává te výsady, aby mohl být přítomen u nejhorších okamžiků jiného člověka, a vědět, ze mu může na oplátku odhalit ty své. ‘‘

O čom je Malý život?

Prvé strany knihy sa mi zdali dosť nezáživné a čítali sa mi veľmi ťažko, aj kvôli komplikovaným vetám ale chápem, že bolo dôležité aby sme sa dostali do deja a naozaj dôkladne spoznali postavy. Zo začiatku som z nej bola sklamaná a nechápala som čo na nej ľudia vidia ale potom sa dej rozbehol a zvyšok knihy úplne zatienil moje počiatočné sklamanie.

Na prvých stranách spoznávame hlavné postavy a ich vzájomné vzťahy a zvyky. Štyria kamaráti z vysokej školy sa spolu presťahujú do New Yorku. Na začiatku dvaja z nich hľadajú byt, ktorý by si mohli prenajať. Nemajú peniaze nazvyš a tak je ťažké nájsť vyhovujúce bývanie. Malcolm je talentovaný architekt a ako jediný zo svojich priateľov stále býva u rodičov. JB sa snaží preraziť ako figuratívny maliar. JB-ho miluje celá jeho rodina, ktorá pozostáva zo samých žien a tie si myslia, že je nedocenený génius. Láskavý Willem je čašník a túži byť hercom, čo sa mu nakoniec aj podarí. Je najbližším priateľom Juda. Jude má veľmi tajomnú (časom sa dozvieme, že aj desivú) minulosť a komplikovanú povahu.

Autorka zaznamenáva životné cesty týchto štyroch priateľov počas niekoľkých desaťročí ale celá kniha sa točí hlavne okolo Juda, ktorý do značnej miery formuje životy ľudí okolo seba. Postupne sa dozvedáme, že si Jude ubližuje a aj napriek (podľa mňa dosť malým) snahám priateľov, je to s ním čím ďalej tým horšie a nikto ho nedokáže ''opraviť''. Nasledujú malé aj veľké vzostupy a pády každej z postáv. Pomedzi to autorka retrospektívne opisuje Judove ťažké detstvo v kláštore, ktoré bolo oveľa ťažšie ako si viete predstaviť. On o svojej minulosti nedokáže hovoriť ani s najbližšími priateľmi a drží všetko v sebe. Už zo začiatku tušíte, že to skončí zle ale ešte netušíte ako veľmi. Budete plakať, hnevať sa, cítiť krivdu, rozhorčenie, smútok, nádej, jednoducho takú škálu pocitov, ktorú vám dá máloktorá kniha. Charaktery postáv autorka vykreslila úplne dokonalo, sledujeme ako sa postupom rokov menia, vyvíjajú a pri čítaní máte pocit, že Malcolm, Jude, JB a Willem sú aj vašimi priateľmi. Počas celej knihy sa autorka vyhýba opisom okolia. Netušíme v akom čase sa nachádzame, aké spoločenské udalosti sa dejú na pozadí príbehov postáv. Ale vlastne to ani nepotrebujeme vedieť. Najdôležitejší je vnútorný svet, to čo prežívajú a ich vzájomné vzťahy.

Aj napriek tomu, že kniha vyznieva veľmi depresívne stala sa jednou z mojich obľúbených. Nachádza sa v nej množstvo krásnych myšlienok a zamyslení nad ktorými ešte aj dodnes rozmýšľam. Kniha vás prinúti zamyslieť sa nad svojimi životnými hodnotami, nad silou priateľstva a nad hodnotou vlastného života. Odporúčam ju každému lebo keď dočítate poslednú stranu budete smutní a šťastní zároveň. Smutní zo života Juda a jeho priateľov, ale šťastný za život aký máte.