Recenzia: Dvojitý kríž - Cris Carter

Krvavá a brutálna. Aj taká je kniha Dvojitý kríž a napriek jej surovým častiam som po jej dočítaní okamžite siahla po jej pokračovaní. Milujem detektívky a vôbec nechápem, kde som bola, že som Cartera neobjavila skôr. Keď som si pozrela fotku a krátky životopis Chrisa Cartera (mimochodom veľký fešák), to som už definitívne vedela, že budem túto sériu zbožňovať. Americký autor, pôvodom talian, vyštudoval psychológiu so zameraním na kriminálne správanie a na jeho knihách je to výrazne cítiť. Vidno, že má skúsenosti s vypočúvaním vrahov, že vie ako prebiehajú vyšetrovania a vďaka tomu jeho príbehy vyznievajú oveľa reálnejšie ako iné, ktoré som čítala.

V knihe sa stretávame s hlavnou postavou detektívom Robertom Hunterom a jeho novým parťákom Garciom. Robert bol odmalička extrémne múdry a vysokú školu dokončil o pár rokov skôr ako je bežné. Má skvelú intuíciu, jeho logické zmýšľanie prekvapí nejedného kolegu a samozrejme, je expertom na profilovanie sériových vrahov. Aj napriek jeho nadpriemernej inteligencii pôsobí ako normálny chlap a vie si priznať svoje slabosti aj problémy s nočnými morami.

V slnečnom Los Angeles nájdu chladnokrvne zavraždenú mladú ženu. Vrah na mieste činu nezanechal žiadne stopy, až na jednu vec... Znak dvojitého kríža, ktorý našli vyrytý na zátylku dievčaťa. Detektív Hunter tento znak pozná až príliš dobre. Je charakteristickým znamením vraha zvaného Krucifix. Ten je však už dávno mŕtvy. Alebo nie? Robert je prinútený čeliť niečomu, čo v jeho praxi nemá obdobu. Tuší, že Krucifix sa vrátil späť a má v pláne vo vraždách pokračovať...

Čo musím hneď vyzdvihnúť sú krátke kapitoly, ktoré vytvárajú veľmi dynamický príbeh a aj napriek poriadnej hrúbke knihy dej ubieha veľmi rýchlo. Každá kapitola končí, samozrejme naschvál tak, že jednoducho musíte pokračovať v čítaní. Kniha ma od začiatku vtiahla do deja, pretože v prvej kapitole nám autor naznačí, čo sa bude diať na konci knihy. A potom prichádza tristo absolútne napínavých strán.

Akčný dej dopĺňajú skvelé dialógy a hlbšie rozoberanie psychológie sériových vrahov. To je jedna z vecí, ktoré ma na knihe najviac bavili, dozviete sa veľa z toho ako taký vrahovia premýšľajú a prečo robia, čo robia. Pozoruhodný bol aj vzťah Huntera s jeho mladým kolegom. Ich doberanie sa a vtipkovanie mi pripomenuli skvelý vraždársky humor z kníh Dominika Dána a občas som mala pocit, že sedím s nimi v kancelárii alebo v aute a počúvam ich rozhovory.

Prečítala som už obrovské množstvo detektívok ale táto bola určite jedna z tých výnimočných a zaradila sa medzi moje najobľúbenejšie. Čítanie som si užila aj napriek tomu, že som asi v polovici knihy odhalila vraha. Našťastie je toto ešte len začiatok veľmi dlhej série a ja sa už neviem dočkať ďalších pokračovaní. Aktuálne čítam druhú časť a vo vydavateľstve Aktuell v týchto dňoch vyšlo už štvrté pokračovanie.