Táto kniha má všetko, čo od dobrej knihy očakávam. Keď som na Instagrame zverejnila anketu, aby ste hlasovali, ktorú knihu si mám vybrať na počúvanie, najviac hlasov padlo na Kde raky spievajú. Počula som na ňu samé chvály ale tiež komentáre, že má príliš veľa opisov, ktoré niekoho môžu pri čítaní nudiť. Presne toho som sa bála, ale pri predstave, že mi knihu bude niekto čítať som s tým nemala žiaden problém a tak som sa rozhodla knihu vypočuť. Nemohla som urobiť lepšie. Príbeh bol krásny, opisy priam až poetické a hlavná hrdinka najsilnejšia žena o akej som za poslednú dobu čítala. Príjemný a pokojný hlas Táne Pauhofovej povzniesol príbeh ešte o level vyššie a som si istá, že ak by som knihu čítala a nie počúvala, tak by sa mi nepáčila až tak veľmi, ako to bolo teraz. Vďaka audioknihe som mohla zatvoriť oči, započúvať sa do Táninho hlasu a nechať sa unášať opismi čarovnej nedotknutej prírody.
„Prosím, nehovor mi o izolácii. Dobre viem ako človeka zmení. Žijem s ňou. Som stelesnená izolácia.“
Príbeh sa odohráva v mestečku Barkley Cove na pobreží Severnej Karolíny v dvoch dejových líniách, ktoré sa na konci prepletú a spoja. V tej prvej sa ocitáme v roku 1969, kde sa rieši pravdepodobná vražda miestneho fešáka Chasea, ktorého nájdu mŕtveho pod požiarnou rozhľadňou. Podozrenie padne na Dievča z močiara, ktoré sa s ním vraj stretávalo. Šušká sa, že tak urobila zo žiarlivosti lebo Chase sa oženil s dievčaťom z mesta.
Druhá dejová línia je venovaná práve tomu Dievčaťu z močiara. Je ním Kya Clarková, z ktorej v priebehu knihy vyrastie z malého opusteného dievčatka silná a múdra žena. Lenže predsudky sú niekedy silnejšie ako pravda. Zo začiatku sledujeme ako Kyu opúšťa každý, koho miluje a ona sa sa odmalička čoraz viac zžíva s prírodou. Nechodí do školy a každý, koho stretne, si z nej robí posmech a uráža ju. To ju núti utiahnuť sa na okraj spoločnosti do malej chatrče a nepripustiť k sebe žiadnych ľudí. V odľahlom a ťažko prístupnom močiari, kde je obklopená iba zvieratami a ničím nerušenou prírodou, sa učí loviť slávky a ryby, ktoré sa stanú jej živobytím. Vďaka ním spozná Skokana, miestneho predajcu, ktorému sa ako jednému z mála ľudí podarí ku Kyei priblížiť.
“.....vzdala sa ďalšieho kúska seba samej, aby si niekoho udržala.”
Močiar a nedotknutá príroda sú jej školou aj domovom. Z Kye sa postupne stáva mladá slečna, ktorá sa o seba dokáže postarať. Chýba jej však to najdôležitejšie. Láska. Aj tá príde spomedzi močiara. Napriek tomu, čo sa o nej v meste hovorí, sa Kyei nedá uprieť podmanivá krása a múdrosť, ktorou očarí hneď dvoch mladých mužov z mestečka. V okamihu keď začína otvárať svoje srdce ľuďom a láske, padne na ňu obvinenie z vraždy. Podarí sa však Dievčaťu z močiara uniknúť pred predsudkami a obhájiť svoje miesto?
Je vidieť, že autorka Delia Owens má k prírode rovnako blízko ako hlavná hrdina. Je vyštudová biologička a preto sú opisy prírody nie len poetické ale aj reálne a plné detailov. Zatiaľ čo v prvej časti dej plynie pokojne a melancholicky, ku koncu napätie výrazne stúpa a zo záveru budete určite prekvapení. Pre mňa je kniha nádherným príbehom o samote, o súznení s prírodou, o boji s predsudkami ale aj o láske a obrovskej sile jednej mladej ženy. Je spojením romantickej linky, dramatického príbehu, poetických opisov a detektívnej zápletky. Ste zvedaví, kto zabil Chasea? No predsa svetluška. :)
Komentáre
Zverejnenie komentára