Recenzia: Posledná žena z rodu Moonovcov - Barbara Davis

Táto kniha je skrytý poklad. Neviem ako ju vydavateľstvo Aurora objavilo ale som vďačná, že sa tak stalo a mala som možnosť prečítať si ju. Barbara Davis mala vybudovanú úspešnú káriéru v oblasti šperkov ale ona sa rozhodla nasledovať svoju celoživotnú vášeň pre písanie. Kniha Posledná žena z rodu Moonovcov je dôkazom toho, že urobila správny krok. Celý príbeh sa ma veľmi dotkol, až kdesi hlboko v mojej duši. Neviem ako vy, ale ja verím, že každý z nás má nejaký dar, nejaké vlastnosti a schopnosti, ktoré ak pestuje, vie vďaka nim robiť svet krajším a lepším. Niekto učí deti, niekto skladá hudbu, niekto varí úžasné jedlo a niekto lieči. Tak ako ženy z rodu Moonovcov.  

'' Cítila ako ju to miesto ťahá, cítila to puto k zemi, ktorá akoby bola zasiata do jej duše. ''

Už deväť generácií liečiteliek s rôznymi darmi vlastní Mesačnú farmu v Salem Creeku. Poslednou z nich je Lizzy, ktorá o farmu nikdy nestála a pred rokmi z nej odišla do New Yorku, kde sa snaží ujsť pred klebetami a rodinným dedičstvom. Jej stará mama Althea zomrie a ona sa stane jedinou dedičkou Mesačnej farmy, ktorú chce predať. Keď sa vráti do Salem Creeku stretne Evvie, priateľku starej mamy a suseda Andrewa. Obe postavy som si obľúbila hneď od začiatku a postupne prirástli k srdcu aj Lizzie. Po objavení Knihy spomínania, ktorú pre ňu napísala jej stará mama, sa rozhodne, že na chvíľu zostane a pomôže očistiť meno Althey. Až do jej smrti ju totiž prenasledovalo obvinenie z vraždy dvoch dievčat, ktoré nikdy nebolo vyriešené.

'' Vo všetkom hľadaj pravdu. Bez nej sa nedá uzdraviť. '' 

Mám pocit, že na tejto knihe sa mi páčilo absolútne všetko. Krásna obálka, veľmi dobre prepracovaná romantická linka, skvelé postavy, ktoré som si obľúbila a výborný nápad s detektívnou zápletkou. Romantická linka bola budovaná jemne a pomaly, Lizzy si stála za tým, že ženám v ich rodine je súdené, aby zostali samé a bola potrebná veľká trpezlivosť ale aj nebezpečné situácie, aby niekomu dovolila priblížiť sa k nej. Čo sa týka detektívnej časti, tá ma veľmi bavila. Kto bol vrahom som do úplneho konca netušila, od začiatku som však vedela, že to určite nebola Althea. Autorka veľmi dobre vykreslila postavy, ktoré predstavovali nenávisť a predsudky voči nepoznanému a nepochopenému a zároveň krásne opísala duchovný svet a dary žien z rodu Moonovcov. 

'' To najlepšie, čo môžeme pre seba urobiť, je nestáť si v ceste. ''

Slová Althey venované svojej vnučke Lizzy boli jednou z najkrajších vecí, aké som kedy čítala. To, aký budete mať z knihy pocit závisí asj aj od toho, či ju budete považovať za napínavý a tajomný príbeh s detektívnou zápletkou alebo v ňom uvidíte aj tú druhú vrstvu o silných a odvážnych ženách. Pre mňa to bol nádherný príbeh o spoznávaní svojej minulosti a svojho daru, o objavovaní Cesty ale aj o odpúšťaní, sebe aj ostatným. Ak máte blízko k prírode, mágii a bylinkám, budete túto knihu milovať. Bude sa však páčiť aj tým, ktorí maju radi detektívne zápletky, napätie, tajomstvá a štipku romantiky. Pre mňa sa stala jednou z najkrajších kníh, aké som kedy čítala a už teraz sa teším, kedy si ju prečítam znova. Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Aurora. ❤️ Knihu si môžete zakúpiť na tomto odkaze  >>>