Recenzia: Čo sme robili v posteli - Brian Fagan a Nadia Durrani

Keď som videla názov knihy ''Čo sme robili v posteli'', hneď som tušila, že sa mi bude páčiť. Nič nie je lepšie ako si po dlhom dni ľahnúť do postele a poriadne si pospať. Na začiatok musím povedať, že dejepis som v škole neznášala a nemala som rada akékoľvek knihy alebo filmy o histórii. Môj obraz o histórii sa mi poupravil keď som spoznala môjho manžela a vďaka nemu si rada pozriem nejaký dokument o minulosti. Nemám však rada všetky obdobia, niektoré ma vyslovene nudia ale sú aj také, o ktorých by som rada vedela ešte viac. V tejto knihe bolo z každého rožka troška. Našla som v nej informácie, ktoré ma nadchli, pobavili a prekvapili ale aj také, ktoré ma veľmi nebavili. Keď sa však na knihu pozriem ako na celok, je skvelým spracovaním horizontálnej histórie a myslím, že je ideálnym darčekom pod stromček pre milovníka histórie (ale aj spánku).

Prierez históriou skrz postele je naozaj veľmi originálny a v mnohých faktoch prekvapivý. Posteľ dnes vnímame ako niečo intímne, kde chodíme väčšinou len spať a oddýchnuť si s našimi najbližšími, partnerom a deťmi. Možno budete prekvapení (ja som bola), že posteľ bola niekedy stredobodom pozornosti, dialo sa v nej všetko od pôrodu cez spoločenské aktivity, sex, až po smrť a pohreby. Okrem toho bola posteľ kedysi miestom, kde sa diali veľké veci. Králi robili vážne rozhodnutia a taký Winston Churchill z nej riadil Britániu počas druhej svetovej vojny. Moderná spálňa, ako ju poznáme dnes, sa stala miestom nášho súkromia len približne pred dvoma storočiami. 

,, Ak sa niečo nedá robiť v posteli, nestojí to za to. ''

Autori Brian Fagan a Nadia Durrani nás v desiatich kapitolách prevedú hostóriou nie len postele ale aj štýlom spánku naprieč časom, priebehom pôrodov a rôznym štýlom pochovávania. Dozviete sa aj niečo o tom, ako bolo bežné mať v posteli úplne cudzích spolunocľažníkov, o cestovných posteliach a tiež o tom, ako ľudstvo prešlo od verejnej spálne k súkromnému útočisku. Autori nezabudli ani na budúcnosť a tak je jedna kapitola venovaná aj posteliam zajtrajška. 

Spísala som Vám aj zopár faktov, ktoré ma v knihe zaujali. Vedeli ste že...?

• Pre Rimanov bolo spoločné záchody spoločenskými miestami, kde si posedeli, vykonali potrebu a bez hanby popritom konverzovali.
• Kedysi bolo v Anglicku úplne bežné, že bol pri kráľovskom pôrode prítomný aj minister zahraničia. Tento zvyk skončil až narodením jedného zo súčasných nasledovníkov trónu.
• Keď na ženu v starovekom Egypte prišli pôrodné bolesti, pôrodné babice jej ponúkali pivo, aby jej uľavilo od bolesti a aby sa priblížila k bohyni Hathor (pani opitosti).
• V minulosti bol úplne bežný tzv. dvojfázový spánok. Takýto spánok bol prirozdený ľudom ešte pred priemyselnou revolúciou. Večer si ľahli spať, trošku si oddýchli, potom sa zobudili na sex, jedlo, ručné práce alebo modlitbu a zase si ľahli spať až do rána. 

Toto ale aj mnoho iného s dozviete v náučnej knihe Čo sme robili v posteli, ktorá Vás nie len niečo nové naučí ale aj pobaví. Horizontálna história naprieč krajinami a časom rozšíri Vaše obzory a spríjemní Vám chvíle v posteli. Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Mamaš. Môžete si ju zakúpiť na tomto odkaze  >>>