Recenzia: Stručné dejiny opitosti - Mark Forsyth

Stručné dejiny opitosti sa síce radia medzi náučné knihy, ale pre mňa to bola absolútna zábavná jazda. Pri tejto knihe som si vôbec neuvedomovala, že čítam niečo odborné, plné dejepisu, ktorý som vždy neznášala. Autorovi sa podarila úžasná vec - odprezentovať fakty a históriu nesmierne vtipným a pútavým spôsobom, ktorý zaujme aj tých, čo počas hodín dejepisu zívali. Mark Forsyth putuje v čase a rozpráva príbeh o tom, ako bol alkohol súčasťou každej civilizácie. V knihe nájdete osemnásť kapitol od praveku, cez Sumerov, Egypt, Grécko, Čínu, Rím, až po pitie v Biblii, na Blízkom východe, u Vikingov, Aztékov, v Austrálii, v Rusku a na koniec sa dozviete niečo o prohibícii. Najviac ma bavili autorove poznámky pod čiarou a ironické texty, ktoré boli veľmi výstižné a vtipné. 

,,Ak sa stretnete, pijete; ak sa lúčite, pijete; ak sa zoznámite, pijete; ak uzavriete obchod, pijete; pri pití sa hádajú a pitím hádky urovnávajú. '' (Frederic Marryat)

Tento citát z knihy je veľmi presný. Pijeme na narodeniny, na meniny, na krstinách, na svadbách, na pohreboch, pri príležitosti, že je koniec pracovného týždňa a podobne. Každopádne, ak by aj nebol dôvod, my ľudia si ho nájdeme. Medzi najznámejšie stereotypy o Slovensku patrí ten, že Slováci radi pijú. Bude to asi tým, že je to čiastočne aj pravda a možno by sme Stručné dejiny opitosti mohli doplniť o jednu kapitolu navyše - Metla ľudstva na Slovensku. Určite by bolo o čom písať. V teenagerskom veku je vypiť si ťažká frajerina a kto si nedá pol deci je trápny. Rovnako to je aj na rodinných oslavách. Ak náhodou povieš, že si alkohol neprosíš, hneď sa ťa pýtajú, či si chorý, v prípade ženy, či si tehotná. U nás sa jednoducho nevidí dôvod prečo by človek nemal piť, keď môže. 😁 Neviem ako to máte vy, ale v mojom okolí to vyzerá presne tak, keď poviem, že nechcem alkohol.

,,Pivo, ak ho mám, vodu, ak nemám pivo.''

Stručné dejiny opitosti nám ukazujú, že v tom nie sme sami. Všade na svete sa pilo, pije sa, aj sa bude piť. Ak sa aj chcela vytvoriť krajina, v ktorej bude alkohol zakázaný, on si svoju cestu našiel. Dokonca etiópsky kmeň Suriov sa riadil citátom ,, Kde nie je pivo, nie je práca.'' a tak začínali piť už od rána, ešte pred začiatkom práce. Počas prohibície boli snahy o zmiernenie pitia alkoholu, vtedy však, prekvapivo, nebol hlavným dôvodom alkohol. Ak sa do knihy začítate budete naozaj prekvapení o čo vlastne išlo a kto stál za hnutím proti alkoholu. 

,,Philip povedal, že môžu predávať pivo, ale nie rum. Kapitán teda predával pivo legálne a rum nelegálne.''

Všetky krajiny sveta sa snažili viac, či menej mierniť alkoholické chúťky svojich obyvateľov. Ako to už býva zvykom, z tohto normálu vyčnievalo Rusko. Tam sa vládnuce vrstvy, práve naopak, obávali, že by ich ľud mohol vytriezvieť. V súčasnosti (autor písal knihu v roku 2017) je to už vraj oveľa miernejšie a priemerný Rus tak vypije ''len'' pol litra vodky denne. Alkohol bol teda v minulosti nie len nástroj na odreagovanie a zábavu, ale aj zdrojom moci a súčasťou politiky. Dnes je pre ľudí alkohol únikom z reality, spôsob ako sa odreagovať a zabaviť. Ako som písala vyššie, bude tu s nami vždy, my sa len musíme naučiť nájsť tú správnu mieru, aby nebol našim pánom, ale sluhom. 

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Mamaš.